Znova nedeľa.. Otvorila oči a pozrela na nočný stolík... 8:18...Slnečné lúče, ktoré prenikali do jej izby si ani neuvedomovala, už dávno v nich nevidela nič krásne. Hlavou jej znova začali behať spomienky.. Také isté ako posledné mesiace.. Prečo?
Chcela byť šťastná, chcela mať spriaznenú dušu, chcela cítiť lásku, chcela dávať toľko lásky koľko len dokáže. Chcela veriť.
Bolo to tak dávno, zdá sa jej to celá večnosť, keď mala pocit, že je šťastná. Kedy sa to pokazilo? V deň, keď jej život dal do cesty ďalšiu prekážku a ona čakala od neho, že jej ju pomôže prekonať , aj keď iba slovami nič nie je také zlé ako to vyzerá a pomôžem ti.. Miesto toho počula iba výčitky, načo by jej pomáhal, je to jej problém a nie jeho. Nechápala, čo spravila.. Previnila sa, že žiadala o pomoc? Mala strašný pocit viny .. Už ho nebude obťažovať svojími problémami, zvládne ich sama, aby on nemal pocit, že niečo chce za jeho lásku k nej . Alebo v ten deň keď od neho počula slová, neurobím nič, aby si mi verila , nedám ti istotu, neurobím nič preto, aby si mala pocit, že mi môžeš veriť ..Ona mu prestavala veriť. Pýtal sa jej, čo ju urobí šťastnou.. Vždy povedala vetu : Aby si bol šťastný ty. Načo mu bude hovoriť, čo by ju potešilo ? Len by si vypočula slová, že niečo chce za jeho lásku.. A neurobí nič, za čo by niečo nemala ..
Neistota, plno otázok.. Chcela mu vyčariť úsmev na tvári a urobiť radosť .. Veľmi chcela.. On iba nemusíš, ja viem, že aj tak chceš niečo iné ako ja. Nemala už silu mu odporovať a isť proti jeho vôli, už vedela, že ak on povie nie, nezmení to.. On nechcel dôkazy, to jej hovoril, keď mu chcela ukázať, že sa mýli.. Iba preplakala celú noc ..Znova.. Ľúbila ho, aj keď jej hrozne ubližoval.. Myslela si, že sa to zmení a čakala.. Mala sa rozísť už keď ju ranil prvý krát, teraz to už vie..
Vstala z postele, obliekla sa ..Pozeral na mobil a tam v rohu obáločka. Písal jej správu niekto, koho si nikdy moc nevšímala aj keď sa dosť často pohyboval v jej blízkosti.. Ahoj Kika, čo tak ísť dnes na pizzu ? Peter.. Rozhodla sa.. Ahoj Peťo. Dobre, počkaj ma na námestí o šiestej. Kika...Prišla par minút po šiestej, on tam už stál a čakal, až teraz po dvoch rokoch čo ho pozná si všimla, že ma pekný úsmev. Nemeškám? Ale nie, netráp sa povedal a letmo sa jej dotkol. Dlho sa prechádzali a potom si sadli v útulnej pizzerii . Zrazu vytiahol niečo tvaru štvorca , až po pár sekundách rozoznala, že je to Cdčko. Vieš.. Peter sklopil oči do zeme. Raz som ťa počul, hovoriť že sa ti to páči. Už dlhú dobu si smutná a zamyslená . Chcel som ťa nejako potešiť. Otvorila obal. Tento film je moja srdcovka, povedala a na tvári sa jej objavil úsmev. Peťo ďakujem. Čašníčka doniesla účet a Kika vytiahla peňaženku. Nechaj tak, zaplatím a usmial sa. Kika sa cítila čudne, ako vždy, keď za ňu niekto niečo platil. Ešte stále jej rezonovali výčitky bývalého, že prečo si ju má on podplácať, keď bola vtedy v problémoch a poprosila ho, aby išli tentoraz napoly s platením antikoncepcie... Hm Peťo koľko ti dlžím ? Čo si malá? ozval sa .Si dievča nenechám ťa predsa platiť . Kika sa znova usmiala. Semtam ma môžeš nechať ťa pozvať, aj keď som dievča, povedala. Vonku sa za ten čas ochladilo a na oblohe sa objavovali hviezdy. . Peter ju išiel odprevadiť až k činžiaku. Ďakujem za krásny večer, povedal Peter. Kika ho letmo pobozkala na pery, aj ja ďakujem povedala.
Na druhý deň v pondelok zvonil budík, oznamujúc jej, že musí do práce. Otvorila oči a zrazu si uvedomila, koľko krásy je obyčajných slnečných lúčoch a cítila sa po dlhom čase šťastná.
Komentáre
veľmi